3. augusta – II - po stopách zakladateľa: Želiv

Premonštrátske opátstvo skrýva vo svojej histórii mnoho tajomstiev. V rokoch 1950-1956 boli v jej múroch nevinne držaní kňazi a zasvätené osoby, medzi nimi aj náš zakladateľ a jeho spolubratia. Toto miesto sa hlboko vrylo do spomienok pátra Litomiského. Práve tu zažil skutočné mučeníctvo srdca. Vďaka rozhodnému zásahu Červeného kríža bol po 6 mesiacoch väzenia prepustený. Opustený, bez svojich milovaných bratov a v duchovnom zápase so svojou vlastnou slabosťou, splnil Otcovu vôľu tým, že prijal a do dna vypil podaný kalich. Tajomstvo utrpenia a fyzického vyčerpania zanechalo na jeho zdraví trvalú stopu. Vtedajšia vláda sa bála, že smrť pátra Litomiského by mohla vyvolať v Cirkvi širokú odozvu, a preto ho po polročnom väznení prepustila na slobodu. Túto udalosť nájdeme lakonicky zaznamenanú v spisoch, ktoré sa dnes nachádzajú v archíve ministerstva v Prahe (ČR): „H - 718/ č.6 / f.2124 Jozef Litomiský, narodený 2.3.1888, tešiteľ – zatknutý 14.4.1950, prepustený 29.9.1950.“ Práve tu zhaslo jeho pozemské svetlo.

 Na jednej z kláštorných chodieb nájdeme aj pamätnú tabuľu s menami väznených kňazov. Náš Zakladateľ je skrytý pod ľavým Kristovým ramenom pod číslom 147.

Čo nás pri návšteve tohto miesta nepochybne zasiahlo, bola monštrancia vyrobená z mäsových a rybích konzerv jedným z väznených kňazov. Je to jasný symbol toho, že aj na takom neľudskom mieste ako je vaznica by sa dal nájsť Boh ukrytý v bielom chlebe.