Páter Jozef Litomiský zakladateľ Kongregácie bratov Tešiteľov z Gethseman sa narodil v Hořiněvsi v
Čechách 2
marca 1888r. v Královohradeckej diecéze v nábožnej rodine, kde 4 marca aj bol pokrstený. tretím z osmych
dieti Alojza a Františky Litomiských, ktorí boli nájomní robotníci. Od mladosti bol človekom citlivým a
otvoreným pre utrpenie ľudí a tiež fascinovaný svetom, ktorý ho obklopuje. Jednu noc mala jeho mama
Františka prorocký sen, v ktorom videla svojho syna ako zhromažďuje okolo seba duchovnú mládež, ktorá je
oblečená v čierno-bielych rúchach (habitoch).
Rodičia mali snahu, aby deti dostali vzdelanie, a mali lepší život. Nemali veľa finančných prostriedkov
a to
bolo prekážkou. Ťažká ekonomická situácia nútila rodinu Litomiských na časté zmeny bydliska a hľadanie
práce.
Do ľudovej školy začal chodiť ako šesťročný v Katzengrune (Káčerov, v západnej časti Čiech). Ďalej sa
učil v
Budenicach (nem. Budnnitz) v Bukovine, a tiež v Roztoklatoch. Keď sa presťahovali do Ořechu, tam prijal
l
sväté prijímanie 7 mája 1899, tam bol tiež miništrantom.
Keď mal 15 rokov rodičia ho dali, aby sa učil za krajčíra, ale po polroku, už začal chodiť do gymnázia.
Bol
nadaným, usilovným a ambicióznym žiakom. Voči sebe skromný a prísny ale žičlivý a kamarátsky voči
ostatným.
V čase dospievania dozrieva v ňom túžba stať sa kňazom. Spoznáva tiež bližšie rodinu Lehnerovu. Pán
Lehner,
ktorý bol zástupcom veľkej medzinárodnej firmy, vidí v mladom nadanom mládencovi Jozefovi budúceho muža
pre
svoju dcéru a tiež spolupracovníka vo firme. Bohatstvo, úspech, dobré zamestnanie, to bol predpoklad
pohodlného života. Jozef by mohol lepšie žiť a mohol by pomôcť i svojim zrobeným rodičom a súrodencom a
sebe.
Stojí pred rozhodnutím. Nehľadá radu u rodičov, ani u iných ľudí, ale pri osobnej modlitbe prosí
Milosrdného
Stvoriteľa o Božie svetlo. Dáva si veľa otázok a konečne dostáva odpoveď. Môže byť niečo nádhernejšie
ako
služba samotnému Kristovi?
Veď milosť k Bohu, ktorú dostal v rodinnom dome bola do vtedy zmyslom jeho doterajšieho života. Ďalšia
cesta
je jedna: kňazstvo a všetko čo obsahuje to tajomstvo. Jozef sa rozhodol isť za Ježišom, ktorý ho volal.
Filozoficko - teologické štúdiá absolvoval s vyznamenaním v Arcibiskupskom seminári v Prahe (1910-1914).
Kňazskú vysviacku prijal 12. júla 1914 v Prahe. Tri roky pracuje v pastorácii ako kaplán na viacerých
miestach.
Pražský arcibiskup Pavol Huyn poznal úmysly a srdce mladého kňaza a s veľkou nádejou ho posiela do
známeho
učilišťa Frintaneum vo Viedni, z ktorého pochádzali mnohí cirkevní hodnostári a biskupi. Okrem štúdii
vypomáha vo Viedni v nemocniciach. Slúži vojakom vracajúcim sa z vojny, chorým a zraneným, ktorí nemali
kňazov, čo by sa ich duchovne ujali, mnohí z nich nevedeli ani po nemecky. Často stával pri lôžkach
zranených, opustených a zomierajúcich vojakov a prinášal im nádej a evanjeliovú útechu. Páter Litomiský
horlivo slúžil a pomáhal v pastoračnej službe v českom kostole na Rennwegu vo Viedni, kde tiež zostal
menovaný kard. Pifflom Rektorom tohto kostola. Pri tomto kostole veľmi dobre pôsobí Spoločnosť sv.
Metoda,
Spoločenstvo Mariánske, Svätej Zity a tiež Františkánski Terciári. Pôsobí vo všetkých týchto
spoločenstvách
a tiež je predsedom. Mladý kňaz videl ohromné zničenie zvlášť morálne spustošenie po I. svetovej vojne.
Často sa modlil a konal pokánie, aby trpiacemu Spasiteľovi dal vynáhradu za hriechy svoje i celého sveta
a
vyprosoval blížnym obrátenie a spásu. V tom čase v Čechách začína pôsobenie Kongregácie sestier
Tešiteliek
Božského Srdca Ježišovho. Stretnutie so zakladateľkou sestrou Rózou Vujtechovou, dalo plánom Pátra
Litomiského určitý smer.
Pri modlitbe dostal vnuknutie založiť novú rehoľnú spoločnosť. S povolením viedenského arcibiskupa a s
pápežským požehnaním zo dňa 12. februára 1922 (čo bol deň korunovácie pápeža) August kardinál Piffl,
arcibiskup Viedne, 7. apríla 1922, v deň sviatku Sedembolestnej Panny Márie kánonický erigoval novú
Kongregáciu bratov Tešiteľov z Gethseman a páter Jozef Litomiský sa stáva jej prvým generálnym
predstaveným.
Mladá kongregácia sa rozvíja rýchlo a krásne. Okrem materského domu vo Viedni a domu noviciátu v
Tullnerbachu, vzniká provincia slovenská, česká a dokonca i na Olivovej hore v Jeruzaleme.
P. Litomiský celý čas cíti vnútornú potrebu pomáhať chorým a tým, ktorí trpia. Musí prekonávať veľa
ťažkosti
a nepochopenia od druhých.
V jednom liste z roku 1946 zaznamenáva o podmienkach v akých má priamo riadiť Kongregáciu. V Rakúsku a
takzvanom „protektoráte” prežívali sme hroznú dobu krvavého prenasledovania. Dni a hodiny vysilujúcej
neistoty a duševných útrap.
Našim kláštorom vo Viedni a v Tullnerbachu bola venovaná mimoriadna pozornosť. Boli sme stále pod
prísnym
dohľadom tajnej polície. Rakúsky miestodržiteľ Schirach nás chcel za každú cenu usvedčiť, že vydržiavame
„tchechische Winkel- schulen“ – české tajné školy. Pätnásť našich českých bohoslovcov bolo nútených roky
ťažko pracovať v nemeckých továrňach a u nemeckých sedliakov. Nálety na Viedeň a neskôr i na Tullnerbach
ohrozovali denne naše životy. Viackrát sme len zázrakom vyviazli.
Po skončení vojny sa musia českí bratia odsťahovať z Rakúska. Aj Páter Litomiský sa presídlil z Viedne
do
Prahy.
V Prahe našiel krásny kláštor a jeden z najväčších kostolov – Najsvätejšieho Spasiteľa. Tešitelia mali
duchovnú správu v Národnej svätyni Čiech-Pražské Jezuliatko. Do Prahy chcel preniesť aj generálny dom.
Toto
sa však neuskutočnilo, lebo na mladú Kongregáciu prichádza nový úder v podobe príchodu komunistického
režimu, ktorý v noci z 13
na 14. apríla 1950 zlikvidoval všetky mužské rehoľné spoločenstvá v Čechách a na Slovensku.
Bratia Tešitelia sú internovaní v táboroch, sústreďovacích kláštoroch, či zatvorení vo väzeniach. Páter
Litomiský mal rovnaký osud. Ten je internovaný do sústreďovacieho kláštora v Želive. Tešitelia veľmi
bolestne prežili uväznenie „Milého Otca” (ako ho volali od začiatku vzniku Kongregácie). P. Litomiský je
po
šiestich mesiacoch prepustený, pretože trpí vážnou chorobou. Intervenoval za neho Červený kríž, ale ani
väznitelia nechceli, aby zomrel v internačnom tábore. (Podobne to bolo s blahoslaveným Bp. Hopkom, či
blah.
s. Zdenkou Schellingovou). Dostáva sa na faru sv. Vojtecha v Prahe, kde ho prijal biskup Matušek.
Páter Litomiský sa pripravoval na svoj odchod. Napísal svoj duchovný testament, kde vyjadril svoju
poslednú
vôľu:
„Všetky svoje modlitby, telesné aj duchovné utrpenie obetujem na úmysel Kongregácie, za jej obrodu,
obnovu a duchovnú stabilitu. Za všetkých sa každý deň modlím, všetkým odpúšťam a prosím o
odpustenie.
Smútkom a obviňovaním sa nič nenapraví – treba zožať úrodu, súdiť len seba samého a snažiť sa o
nápravu.“
V Testamente určil aj svojho nástupcu, ktorý mal po ňom prevziať kormidlo kongregácie.
„Keďže voľby sa nemohli uskutočniť, mojím nástupcom bude môj milý syn, páter Labre Noskovič.“
Z celého Testamentu vyžaruje nesmierna láska a starostlivosť o Kongregáciu a o duchovných synov. Páter
Litomiský zomrel tak, ako si to želal –
„ako zakladateľ a člen Kongregácie bratov tešiteľov z Gethseman“.
Deň sv. Josefa v oktáve Božieho Tela, pred sviatkom Božského Srdca Ježišovho. Po svätej omši dňa 11.
júna
1956 sme ho pochowali na Vyšehradskom cintoríne v Prahe.
Nad jeho hrobom kanonik Antonín Stříž hovoril, že:
„Po rokoch vytrvalej práce a horlivých obetí pripravil Spasiteľ svojmu služobníkovi, pátrovi
Jozefovi
Litomiskému, dlhý čas utrpenia. Choroba, ktorá ho trápila už dlho a sťažovala mu prácu, ho teraz
natrvalo pripútala k lôžku. Jeho srdce však túžilo len po jednom: ,Ježišu, pre teba trpieť a v
utrpení
ťa potešovať.‘ Preto prijal svoj údel ochotne a pokorne a odovzdane prežíval svoje povolanie až do
konca
svojej agónie… až do smrti…
Náš Pán sľúbil osobitnú odmenu a účasť na svojom kráľovstve tým, ktorí s ním vytrvajú v jeho
skúškach
(Lk 22, 28). Iste teda pripravil veľmi vznešenú odmenu nášmu nezabudnuteľnému otcovi, ktorý s ním
vytrval po celý svoj kňazský život, a to aj v ťažkých skúškach, v trpkosti a v bolesti.
Drahému zosnulému pátrovi Jozefovi Litomskému dlhujeme hlbokú vďačnosť. V mnohých z nás prebudil
túžbu
po živej účasti na úzkosti a utrpení Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ktoré zarmucujú naše hriechy.
Okrem
toho sa sám stal živým ,mementom‘, pripomínajúcim, že nesmieme zaspať, pretože náš Pán Ježiš prežíva
smrteľnú úzkosť a trpí, takže nesmieme zväčšovať jeho utrpenie ďalšími hriechmi, ale zato svojím
svätým
životom a obetami ho máme potešovať a zmierňovať Spasiteľovo utrpenie.
Velebný otče, naďalej konaj svoju úlohu v nebi pred Božským Srdcom Ježišovým a vypros mnohým dušiam
v
našej vlasti milosť povolania trpieť s Ježišom a potešovať ho v jeho utrpení”
MÚZEUM OTCA ZAKLADATEĽA
V generálnom dome našej Kongregácie, v Marianke na Slovensku, bolo vďaka úsiliu pátra Michala M.
Krysztofowicza – generálneho predstaveného, zriadené Múzeum Otca Jozefa Litomiského. Slávnostne ho
otvoril a požehnal otec biskup František Rábek, ordinár OS a OZ SR, 5. júna 2019 – po spoločnej
popoludňajšej modlitbe, v predvečer výročia úmrtia Otca Jozefa.
Poslaním múzea je predstaviť život a službu Otca Litomiského, nazývaného v komunite „Milý Otec“, a
osobností bratov, ktorí svedectvami svojich životov prispeli k rozvoju Kongregácie. Miestnosti múzea
pripomínajú a rozširujú poznatky o duchovnosti, histórii a súčasnosti Kongregácie bratov tešiteľov z
Gethseman. Celé múzeum pozostáva zo štyroch miestností: sála histórie, oratórium, sála spirituality
Kongregácie a knižnica.
Arcibiskup Ján Babjak SJ
Arcibiskup Mons. Ján Orosch
Biskup František Rábek
J. E. Mons. Stanislav Stolárik
J. E. Mons. Stanislav Zvolenský
Sála histórie
Sála histórie
Sála spirituality Kongregácie
Knižnica
Oratórium
SÁLA HISTÓRIE – V prvej časti expozície je možné oboznámiť sa s dejinami Kongregácie, s
jej
rozvojom, s dejinami domov, ktoré jeden za druhým vznikali ako aj aktuálnou činnosťou bratov tešiteľov.
V
centrálnom mieste Múzea sa nachádza obraz Otca Jozefa Litomiského, namaľovaný v roku 1949 umelcom J.
Benditom a rytina Svätého Otca Pia XI., ktorý v deň svojej korunovácie udelil požehnanie vznikajúcej
Kongregácii. ORATÓRIUM – Vďaka zozbieraným pamiatkam ako napríklad: oltár z kostola sv. Cyrila a
Metoda
v Suchém Vrbném (ČR), obraz Božej Matky – Bolestnej tešiteľky zo Starej Boleslavi – národnej svätyne
Čiech,
monštrancie, relikvií a liturgických predmetov, ktoré používal Otec Jozef, možno hlbšie spoznať
spiritualitu
Zakladateľa a jeho duchovných synov. SÁLA SPIRITUALITY KONGREGÁCIE – v tejto miestnosti si môžete prezrieť osobné veci Otca
Jozefa Litomiského – jeho životopis, študijné indexy, ordinačný dekrét, ktoré predstavujú jeho osobu a
dielo, ktoré vytvoril – Kongregáciu bratov tešiteľov z Gethseman. Vitríny obsahujú aj dokumenty týkajúce
sa
schválenia Kongregácie Svätou stolicou. Expozícia je navyše obohatená o suveníry, vrátane vecí
týkajúcich sa
osôb dvoch po sebe nasledujúcich generálnych predstavených – P. Labre Noskoviča a Karola Moravčíka.
Pozornosť si bezpochyby zaslúžia exponáty súvisiace s P. Jánom Polakovičom – najbližším spolupracovníkom
Milého Otca a Matky Rózy Vůjtěchovej – zakladateľky Kongregácie sestier tešiteliek Božského Srdca
Ježišovho.
Osobitnou časťou výstavy sú pamiatky po spolubratoch, ktorí charizmou svojho ducha mali veľký vplyv na
rozvoj a dejiny Kongregácie. KNIŽNICA – veľká väčšina zbierky tvoria knihy v latinskom, nemeckom, maďarskom a českom
jazyku, s obsahom liturgickým a teologickým, morálna teológia, dogmatika a asketika. Pozornosť si
zaslúžia
staré exempláre misálov, z ktorých najstaršie sú až zo 17. storočia.
Tu sa tiež nachádza malá kancelária otca Litomiského, v ktorej pracoval, písal a odpisoval na došlú
korešpondenciu a jeho portrét z roku 1935. Pri stole si možete bližšie pozrieť rehoľný habit, ktorý
bratia
používali pri vzniku Kongregácie.