Vonkajšia činnosť

VŠETKO PRE POTECHU BOŽSKÉHO SRDCA JEŽIŠOVHO
Adoracia
Náš každodenný život má konteplatívno - činný charakter, preto sa život každého z nás točí pomedzi aktívnym zaangažovaním sa v apoštoláte, a modlitbou v Pánovej prítomnosti. Dôležitými chvíľami v našej každodennosti sú tie pri adorácii Najsvätejšej Sviatosti, vystavenej v monštrancii. Sprevádzajúca tichosť adorácie pomáha každému Bratovi nadviazať osobný dialóg s Majstrom z Nazareta.
Naša prítomnosť pred Pánom má predovšetkým odčiňujúci charakter, a je odpoveďou na Ježišovu prosbu: „zostaňte tu, a bdejte so mnou.“
„Tvojou úlohou je zostať verný adorácii, ktorú od teba žiadam. Keď sa držíš svojho povolania byť tým, ktorý sa klania mojej Eucharistickej Tvári, a priateľom, ktorý utešuje moje Srdce, máš aktívnu účasť na príprave môjho diela tu vo všetkých jeho rozmeroch. Prinášanie vynáhrady je stredom tohto diela: to znamená klaňať sa mi za tých, ktorí sa mi neklaňajú; vyhľadávať ma miesto tých, ktorí utekajú odo mojej Tváre; dôverovať mi miesto tých, ktorí všetku dôveru vkladajú v seba a vo svetské prostriedky. Predovšetkým ma miluj. Miluj ma miesto tých, ktorých srdcia sú studené”. (In sinu Jesu)
vc01
vc01
Chori
Naša prítomnosť pred Eucharistickou Pánovou tvárou nás otvára službe najslabším. Týmto výnimočným poslaním hmatateľne skusujeme drámu Getsemanskej záhrady a Kristovo utrpenie v životoch našich bratov a sestier. Preto sa ochotne venujeme duchovnej službe v nemocniciach, hospicoch, a návšteve chorých v ich domácnostiach. Prichádzame s Eucharistickým Ježišom, vysluhujeme sviatosť zmierenia a pomazania chorých. Mnohí tak v utrpení pociťujú nežnú Božiu lásku, prestávajú byť samy a zažívajú – consolatio – potechu.
Väzni
„ Samota, to je chvíľa, v ktorej Boh zanechal všetkých, aby bol iba s Tebou“. Samota,- pre mnohých príležitosť na zhodnotenie vlastného života. Samota,- ktorá sa ozýva Božou prítomnosťou. No nie pre všetkých......Pre mnohých je to výkrik ticha. Preto sa snažíme byť tichými spoločníkmi v ťažkých dňoch tých, ktorí stratili dar slobody. V našej kaplnke ju môžu znova nájsť, môžu sa stretnúť s Tým, ktorý neodsudzuje človeka, môžu zažiť Jeho odpustenie.
Náš Zakladateľ túžil, aby sme boli prítomní medzi ľuďmi trpiacimi duchovne, vytlačenými na okraj spoločnosti. Odpovedajúc na túto výzvu sme v roku 1996 prekročili prah väzenia v Wloclawku, deliac sa milosrdenstvom s tými, ktorí sa v živote stratili.
Okrem nedeľného slávenia Eucharistie, majú naši odsúdení bratia možnosť byť účastní aj na pobožnostiach a Adorácii Najsvätejšej Sviatosti a taktiež vo formácii: v biblickom kruhu, na stretnutiach hnutia Svetlo a život, na premietaní filmov a na diskusiách.
vc01
vc01
Bezdomovci
V blízkosti Wroclawskej arcidiecézy, v meste Pepice, spravujeme dom sv. Brata Alberta pre mužov bezdomovcov. Uskutočňujúc charizmu, ktorú nám zanechal Zakladateľ, sme každodenne sprievodcami mužom, ktorí z rôznych príčin stratili strechu nad hlavou.
Tento štýl života, ku ktorému nás inšpiroval Otec Litomiský sme začali 23.03.1983. Pri vedení domu úzko spolupracujeme s laikmi, ktorých prítomnosť je nenahraditeľná. Cieľom našej pomoci je poskytovanie materiálnej podpory (formou ubytovania, stravovania, oblečenia), duchovnej podpory( každodenným slávením Eucharistie, modlitbou), ale taktiež právnej podpory (pomáhame pri vybavení dokumentov, pri získaní preukazov so zdravotným postihnutím, pri získaní sociálnych benefitov - dôchodky, bývania) a zdravotnej podpory. Náš dom je domov, kde sa prinavracia človeku jeho ľudská dôstojnosť a hodnota.
Činnosť a služba bratov sa stretáva s veľkým uznaním zo strany predstaviteľov miest a orgánov či už svetských alebo duchovných.
Duchovné sprevádzanie
Nikto z nás nie je osamelý ostrov (Tomáš Merton), preto na ceste viery potrebujeme smerovky, ale aj prítomnosť tých, ktorí nám ich pomôžu správne prečítať. Služba sprevádzania je často spojená so sviatosťou zmierenia – uzdravenia, a tá často vymáha čas i sústredenie. Vlastne v tej neľahkej službe zaznieva ozvena slov proroka Izaiáša: „ potešujte, potešujte môj ľud, vraví váš Boh“ (Iz 40,1), ktorý nás učí trpezlivo počúvať a „stať sa ceruzkou v rukách Boha“ (sv. Matka Tereza).
vc01