Cirkev čerpá plnosť božského života zo svätostánku.
Páter Jozef Litomiský
Vonkajšia činnosť
VŠETKO PRE POTECHU BOŽSKÉHO SRDCA JEŽIŠOVHO
Adoracia
Náš každodenný život má konteplatívno - činný charakter, preto sa život každého z nás točí pomedzi
aktívnym zaangažovaním sa v apoštoláte, a modlitbou v Pánovej prítomnosti. Dôležitými chvíľami v
našej každodennosti sú tie pri adorácii Najsvätejšej Sviatosti, vystavenej v monštrancii.
Sprevádzajúca tichosť adorácie pomáha každému Bratovi nadviazať osobný dialóg s Majstrom z Nazareta.
Naša prítomnosť pred Pánom má predovšetkým odčiňujúci charakter, a je odpoveďou na Ježišovu prosbu:
„zostaňte tu, a bdejte so mnou.“
„Tvojou úlohou je zostať verný adorácii, ktorú od teba žiadam. Keď sa držíš svojho povolania byť
tým, ktorý sa klania mojej Eucharistickej Tvári, a priateľom, ktorý utešuje moje Srdce, máš
aktívnu účasť na príprave môjho diela tu vo všetkých jeho rozmeroch. Prinášanie vynáhrady je
stredom tohto diela: to znamená klaňať sa mi za tých, ktorí sa mi neklaňajú; vyhľadávať ma
miesto tých, ktorí utekajú odo mojej Tváre; dôverovať mi miesto tých, ktorí všetku dôveru
vkladajú v seba a vo svetské prostriedky. Predovšetkým ma miluj. Miluj ma miesto tých, ktorých
srdcia sú studené”. (In sinu Jesu)
Chori
Naša prítomnosť pred Eucharistickou Pánovou tvárou nás otvára službe najslabším. Týmto výnimočným
poslaním hmatateľne skusujeme drámu Getsemanskej záhrady a Kristovo utrpenie v životoch našich
bratov a sestier. Preto sa ochotne venujeme duchovnej službe v nemocniciach, hospicoch, a návšteve
chorých v ich domácnostiach. Prichádzame s Eucharistickým Ježišom, vysluhujeme sviatosť zmierenia a
pomazania chorých. Mnohí tak v utrpení pociťujú nežnú Božiu lásku, prestávajú byť samy a zažívajú –
consolatio – potechu.
Väzni
„ Samota, to je chvíľa, v ktorej Boh zanechal všetkých, aby bol iba s Tebou“. Samota,- pre mnohých
príležitosť na zhodnotenie vlastného života. Samota,- ktorá sa ozýva Božou prítomnosťou. No nie pre
všetkých......Pre mnohých je to výkrik ticha. Preto sa snažíme byť tichými spoločníkmi v ťažkých
dňoch tých, ktorí stratili dar slobody. V našej kaplnke ju môžu znova nájsť, môžu sa stretnúť s Tým,
ktorý neodsudzuje človeka, môžu zažiť Jeho odpustenie.
Náš Zakladateľ túžil, aby sme boli prítomní medzi ľuďmi trpiacimi duchovne, vytlačenými na okraj
spoločnosti. Odpovedajúc na túto výzvu sme v roku 1996 prekročili prah väzenia v Wloclawku, deliac
sa milosrdenstvom s tými, ktorí sa v živote stratili.
Okrem nedeľného slávenia Eucharistie, majú naši odsúdení bratia možnosť byť účastní aj na
pobožnostiach a Adorácii Najsvätejšej Sviatosti a taktiež vo formácii: v biblickom kruhu, na
stretnutiach hnutia Svetlo a život, na premietaní filmov a na diskusiách.
Bezdomovci
V blízkosti Wroclawskej arcidiecézy, v meste Pepice, spravujeme dom sv. Brata Alberta pre mužov
bezdomovcov. Uskutočňujúc charizmu, ktorú nám zanechal Zakladateľ, sme každodenne sprievodcami
mužom, ktorí z rôznych príčin stratili strechu nad hlavou.
Tento štýl života, ku ktorému nás inšpiroval Otec Litomiský sme začali 23.03.1983. Pri vedení domu
úzko spolupracujeme s laikmi, ktorých prítomnosť je nenahraditeľná. Cieľom našej pomoci je
poskytovanie materiálnej podpory (formou ubytovania, stravovania, oblečenia), duchovnej podpory(
každodenným slávením Eucharistie, modlitbou), ale taktiež právnej podpory (pomáhame pri vybavení
dokumentov, pri získaní preukazov so zdravotným postihnutím, pri získaní sociálnych benefitov -
dôchodky, bývania) a zdravotnej podpory. Náš dom je domov, kde sa prinavracia človeku jeho ľudská
dôstojnosť a hodnota.
Činnosť a služba bratov sa stretáva s veľkým uznaním zo strany predstaviteľov miest a orgánov či už
svetských alebo duchovných.
Duchovné sprevádzanie
Nikto z nás nie je osamelý ostrov (Tomáš Merton), preto na ceste viery potrebujeme smerovky, ale aj
prítomnosť tých, ktorí nám ich pomôžu správne prečítať. Služba sprevádzania je často spojená so
sviatosťou zmierenia – uzdravenia, a tá často vymáha čas i sústredenie. Vlastne v tej neľahkej
službe zaznieva ozvena slov proroka Izaiáša: „ potešujte, potešujte môj ľud, vraví váš Boh“ (Iz
40,1), ktorý nás učí trpezlivo počúvať a „stať sa ceruzkou v rukách Boha“ (sv. Matka Tereza).