bl. Ján Havlík

Narodil sa 12. februára 1928 v obci Dubovce. Koncom augusta 1949 vstúpil do noviciátu v rámci Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. Keď sa o rok neskôr komunistická politická moc rozhodla zlikvidovať inštitúty zasväteného života, so spolubratmi bol na tri mesiace deportovaný na stavbu priehrady pri Púchove. Tajne študoval popri zamestnaní teológiu a pokračoval v seminárnej formácii u vincentínov.

V októbri 1951 ho spolu s ostatnými novicmi zatkla ŠtB. Strávil 15 mesiacov vo vyšetrovacej väzbe, kde sa častým mučením snažili od neho získať „priznanie“ k protištátnej činnosti. Najskôr ho odsúdili na desať rokov väzenia za vlastizradu, trest mu potom sprísnili o jeden rok za misijnú službu medzi spoluväzňami.

Pracoval v jáchymovských uránových baniach, potom bol väznený v Ruzyni, kde sa stal terčom psychického týrania. Po odpykaní trestu ho s vážne podlomeným zdravím prepustili v októbri 1962 na slobodu. Zomrel 27. decembra 1965 ako 37-ročný na následky psychickej a fyzickej tyranie v komunistických väzniciach.